Úvod                                        Foto galéria 11

Kanada 2006 - biologická ochrana

V roku 2006 som sa ja a par ďalších Slovákov vybral do Kanady (Britskej Kolumbie) robiť biologickú ochranu k sokoliarovy Jacek Strek.

        Po vybavovaní všetkých náležitosti a vybavovania víz vo Varšave sme nastúpili 11.6.2006 plní očakávania do lietadla z Viedne do Amsterdamu a stadiaľ po niekoľkých hodinách čakania na ďalšie lietadlo do Vancuveru, kde sme po 10 hodinách pristali o tom istom čase ako sme odlietali z Amsterdamu, lebo sme leteli v smere zapadania slnka :o) Po pristáti nás vyzdvihol jeden Poliak ktorý nás odviezol do nášho ubytovania kde sa na ďalší deň ukázal aj Jacek (tiež poliak žijúci v Kanade). Porozprával ako to bude, že teraz sa pár dni aklimatizujeme a do týždňa budeme pracovať každý na svojej farme. Do kopy sme tam boli 6 Slováci , 5 Poliaci a 1 Ind, ale mali prísť ďalší poliaci. Jednalo sa o čučoriedkové farmy rôznej rozlohy, a neskoršie mali 4 z nás odísť do vzdialeného mesta Kelowna kde sa nachádzali čerešňové sady (zo Slovákov som tam išiel Ja a Mezo). Prvý týždeň prešiel v rámci aklimatizácie a "školenia" :o) relatívne rýchlo, len potom sa to začalo naťahovať lebo začiatok prác na samotných farmách (platený sme mali biť len za prácu na farmách - biologickú ochranu) sa stále presúvala o niekoľko dni. A tým sa tam stupňovalo napetie, lebo sme tam prišli pracovať a dni bežali a začiatok prác v nedohľadne. Nebolo to to čo sme čakali.

       Práca nebola od začiatku ako bolo sľúbené, ale začali sme pracovať až po približne 3 týždňoch (prileteli sme 11.6. a ja napr. som nastúpil na farmu 2.7.) a do vtedy sme mali akože nejaké školenie, ale viac-menej sme čakali cele dni aby sme si mohli 1 až 2x za deň vypustiť sokola na par útokov, a robili sme popritom všakovaké prace, ktoré nesúviseli zo sokoliarstvom a na ktoré sme sa museli doprosovať aby sme aspoň nejaké peniaze zarábali.

        Predtým ako som sa nakoniec dostal (2.7.2006) na čerešňovú farmu pri mesto Kelowna som robil pomocné práce (ktoré nechceli robiť poliaci) vozenie štrku, nosenie kvádrov a hlavne stavanie posedov na čučoriedkových farmách ako ochrana proti kojotom. Tých posedov som s Mezovou a Filipovou pomocou postavil 6 kusov. Na začiatku som sa dostal na 2 dni na čučoriedkovú farmu v Akalinego, najväčsia farma kde boli až 4 sokoliari naraz, a ktorá sa ukázala tohto roku aj ako najťažšia farma zo všetkých.

        Pracovná doba na farmách bola od rána 6 hod do 20 hod, na čerešniach bola pracovná doba podľa teploty, cez obed bola prestávka, lebo okolo obedu tam teplota vystúpila na 40 °C a to nelietali ani naše vtáky ani žiadne škorce, drozdy, vrabce, kanáriky a plno ďalších druhov vtákov čo sa rozhodli najesť na čerešniach. Ale zato na čerešniach sa končilo až zo západom slnka čo bývalo v najdlhších častiach dňa o 21 30 hod, lebo čo sa nestihli vtáky najesť cez obed kvôli horúčave tak to chceli dohnať večer.

        Samotná práca bola náročná kvôli tomu že človek bol sám a keď to bral zodpovedne tak sa nezastavil poriadne celí deň lebo tie malé vtáky nalietavali do sadu zo všetkých strán a po čase si zvykli aj na sokolov. Z môjho pohľadu 2 vtáky na jednu farmu bolo malo, tie vtáky tiež nevládali lietať celí deň ako stroje. Tak sa to postupne menilo na preháňanie vtákov z jednej strany sadu do druhej, lebo len čo sa ich podarilo z jednej strany vyhnať tak o 200 metrov ďalej už ďalší kŕdeľ vlietal dnu. Takto to trvalo 45 dní nonstop čo som bol na čerešniach.

    Dávam sem zopár fotiek zo začiatku aj z fariem tak čučoriedkových ako aj sadu čerešňového kde som bol napr. Ja. Zopár fotiek kanadských zvierat a na koniec aj zopár fotiek z pár dní voľna čo sme mali a čo som stihol vidieť.

	Ubytovanie v Maple Ridge (časť Vancuveru). Takto sme tam trávili prvé 3 dni, Jacek to nazýval aklimatizácia.
	Tu sme my Slováci. Rišo, Filip, Mezo, Hubert, Maťo a Ja.
	Vytiahli sme zásoby zo Slovenska a zapili sme príchod.
	Prvé týždne sme boli akože kvázi na školení ktoré pozostávalo hlavne z čakania a čakania kedy príde kto na rad. Školenie vlastne bolo točenie vábytka na palici (udici). Prenášanie vtákov na farmu.
	Strážené čučoriedky. Spomínaný posed na ochranu pred kojotmi. Spoločná fotka s Poliakmia ešte jedna spoločná fotka na ktorej ja aj Jacek a Simbat.
	Vábitko na palici (udici)
Tak a je tu čerešňový sad v Kelowne
	Sahara a čerešne. Sahara v aute (takto vyzeralo presúvanie sa po sade. Ja pred autom v plnej zbroji.
	Ubytovanie - pohľad na náš dom a sokolaireň. Sokoliareň, takto je to po Polsko-kanadsky spôsob držby vtákov.
	Ja so Saharov. Rozlietavanie 1 rok starého harisa. Sahara v lete. Takto nejako vyzeralo lietanie v sade, zo strechy auta.
	Sahara v kúpačke, v tej strašnej horúčave sa do vody tešili.
	Oslava mojich narodenín Večer nad Kelownov.
Z voľnej prírody - podarilo sa nám aj niečo vidieť
	Orliak bielohlavý (keď krúžil pri hniezde) Kršiak rybožravý s hniezdom na telegrafnom stĺpe vedľa hlavnej cesty. Kondory morkovite u mňa na farme.
	Jastrab Cooperov, ktorý zvykol loviť u mňa v sade. Americka poštolka (Amerikan Kastrel), ktorá po vyletení z hniezda mala v hrvoli hrčku a bola oslabená tak pobehovala po zemi až sme ju chytili a potom som sa o ňu staral až do môjho odchodu cca 3 tyždne.
	Prvý medveď baribal ktorého sme uvideli. Opitý baribal na strome (jedol vyhodené skvasené čerešne a potom nevedel poriadne zliezť zo stromu :o)
	Prepelica kalifornská, veľký škodca čerešní. Len na mojom sade bolo na začiatku viac prepelíc ako na celom Slovensku. Ďateľ (poddruh presne neviem), ďalší dosť bežný požierač čerešní.
Voľno
	Na konci som sa aspoň trocha pokúsil dobehnúť to čo som za tie 2,5 mesiaca nestihol a to vidieť aspoň kúsok Kanady. Indiánske totémi. Indiánska dedina - múzeum of Antropologi Vencuverské akvárium, ja a Beluha.