História
sokoliarstva
Sokoliarstvo
vzniklo 2000 rokov pred naším letopočtom na území dnešného Kyrgiska,
Kazachstanu a Mongolska. S tadiaľ sa bližšie do Európy dostalo cez
prednú Indiu a blízky Východ.
Avšak
entuziazmus pre sokoliarstvo začal v Anglicku upadať a až po roku 1066 znovu
nadobúda na popularite. V tomto čase bolo sokoliarstvo vážnou záležitosťou
a merítkom ušľachtilosti. Druhy dravých vtákov tých čias zodpovedajú
dravcom využívaným v dnešnej spoločnosti. Ale jedine kráľ mohol niesť
sokola loveckého, gróf zasa len sokola sťahovavého a napokon sluha pracoval
so sokolom myšiarom. V časoch dávnych pradávnych zlodeji či vrahovia dravých
vtákov boli veľmi kruto trestaní a vycvičené sokoly a jastraby boli veľmi
cennou súčasťou majetku a dôležitou súčasťou lovu.
Do
oblasti dnešného Slovenska sa sokoliarstvo dostalo vpádom Húnov. Ich vodca
Atila mal podľa legendy na svojom štíte vyobrazeného sokola. Na Podunajskú
nížinu sa sokoliarstvo dostalo príchodom maďarských kmeňov, keď hľadali
zatúlaného sokola Rároha,
ktorého volali Turul - posvätný vták Maďarov.
S
vynálezom strelných zbraní dravé vtáky stratili svoju pozíciu pri poľovačkách.
Dravé vtáky ako konkurenti poľovníkov boli zavadené medzi škodnú zver, a
tým sa začalo ich zabíjanie. Streľba do dravých vtákov sa stala čoraz obľúbenejšou.
. Tieto neblahé praktiky uplatňovali i noví usadlíci v Amerike. Ako by to ešte
nestačilo, pernaté dravce museli čeliť hrozbe pesticídov využívaných v
poľnohospodárstve i nebezpečenstvu ničenia ich prirodzených hniezdisk. Začiatkom
20.storočia sa však podarilo urobiť obrovský kus práce na záchranu i
ochranu dravých vtákov, hoci i dnes sú ohrozované stratou hniezdisk i pesticídmi.
